Záhradná kaviareň v Rayongu: Pa Dí v divočine

Aj Thajsko je kaviarenská veľmoc

Keď cestujete po Thajsku, pri kaviarňach sa vám nohy zastavia samy. Nie je to len Bangkok alebo Chiang Mai, aj v menších mestách sa skrývajú miesta, ktoré vedia fakt prekvapiť. Kórea je silná kaviarenská krajina, ale Thajsko rozhodne nezaostáva. Dokonca som mal často pocit, že vďaka klíme sú thajské vonkajšie priestory ešte o krok vpredu. Keď som žil v Rayongu, cez víkendy som chodil po kaviarňach, a práve Pa Dí v divočine (Pa Dee in the Wild) bola jedna z tých, o ktorých som chcel určite raz napísať.

Najprv vám ukážem tento nápoj s kopou bobúľ navrchu a fialovým sirupom stekajúcim dolu. O chuti poviem viac o chvíľu. Skôr vám chcem ukázať, aké je toto thajské záhradné kaviarenské miesto.

Už pri vstupe neviete, či ste v záhrade alebo v kaviarni

Hneď pri vstupe je človek trochu zmätený, či prišiel do kaviarne alebo do niečej súkromnej záhrady. Po oboch stranách štrkového chodníka sú husté kry, na bielych stoloch ležia čipkované obrusy a medzi stromami blikajú svetielka aj uprostred dňa. Ľudí je tam dosť, ale nie je hlučno. Neviem, či zvuk pohlcujú stromy, alebo všetci automaticky hovoria tichšie. Niekto sa rozpráva pod slnečníkom, pár sa prechádza hlbšie do záhrady a iní si pri lavičke robia fotky. Každý sa pohybuje svojím tempom. Malo to atmosféru ako pokojná letná záhrada pri starej chalupe, len v tropickej verzii.

Keď vojdete hlbšie dnu, objaví sa biela budova. Okná s mriežkami, po stenách sa ťahajú popínavé rastliny a pri dverách visí veniec. Vyzerá to ako chalúpka z anglického vidieka, ale keď zdvihnete hlavu, strechu prekrývajú tropické stromy, a vtedy vám dôjde: áno, stále som v Thajsku. Pôvodne to bola kaviareň, ktorá fungovala viac než dvanásť rokov, a po presťahovaní na toto miesto v roku 2023 dostala dodatok „v divočine“. Príroda tu nepôsobí ako naaranžovaná kulisa, ale ako niečo, čo sa naozaj vrstvilo roky.

Najprv vám ukážem nápoj a tortu, potom sa zasa vrátime von. Takto je čítanie až do konca predsa len zábavnejšie.

Vo vnútri je to ako v niečom dome

Vo vnútri je to malé. Biele drevené steny, kopy sušených kvetov, jeden stolík pri okne a množstvo drobností pri pulte vytvárajú pocit, akoby vás niekto pozval do domu, v ktorom žije už roky. Predávali tam aj ručne robené doplnky a pri ich obzeraní si človek ani nevšimne, že objednávka už možno čaká.

Okenná kľučka bola keramická. Namaľovaný kvetinový vzor, vedľa záves s kvetmi a za sklom rozmazaná zeleň záhrady. Moja manželka sa pri tomto mieste zastavila a chvíľu len mlčky pozerala.

Nápoj Berry Love — fialové kúzlo

Keď pohár prišiel na stôl, vyzeral, akoby v ňom ani nebola tekutina. Na ľade sa kopili černice, maliny a červené ríbezle a medzi nimi bol zapichnutý list paprade. Už v tomto stave to vyzeralo skôr ako dezert než obyčajný nápoj.

Manželka vravela, nech to už konečne pijeme, ale ja som potreboval ešte chvíľu. Kvapky vody na černici a malinové zrniečka, ktoré sa na slnku stávajú takmer priesvitnými, vyzerali príliš dobre. Ešte jedna fotka, len jedna.

Keď nalejete sirup, farba sa zmení

K nápoju prichádza ešte jedna vec zvlášť. Malá sklenená fľaštička s fialovým sirupom. Okolo hrdla je uviazaná ružová stužka, takže pôsobí takmer ako flakón parfumu.

Keď ju pomaly nakloníte a sirup začnete liať do pohára, fialová sa začne vpíjať medzi bobule. Ľad, ktorý bol dovtedy priezračný, sa postupne zafarbí. Práve preto sa to neoplatí naliať narýchlo.

Keď je všetko naliate, vrch zostane vo farbách bobúľ a spodok sa zmení na sýto fialový. Uprostred stojí list paprade a čučoriedky plávajú na povrchu. Keď pohár zdvihnete proti svetlu, spodná fialová časť vyzerá skoro ako pohár vína.

Lyžičkou som zdvihol jednu malinu a fialový sirup po nej krásne stekal. Práve táto fotka sa mi vydarila najviac. Chuť je kyslastá, ale sirup je dosť sladký. Našťastie to kyslosť bobúľ pekne vyrovná, takže v thajskej horúčave to fungovalo fakt dobre.

Pohľad zhora bol tiež krásny. Bobule vyzerali, akoby plávali na fialovom mori. Ľad bol už napoly roztopený, ale stále to vyzeralo výborne.

Domáca vrstvená torta

Torta dorazila na stôl. Tanier bol uložený v ratanovom košíku a za ním sa rozlievala zelená záhrada. Už len spôsob servírovania bol taký pekný, že človek mal chuť najprv fotiť a až potom jesť.

Táto torta bola dosť zvláštna, ale v dobrom. Zelené, ružové a biele pláty cesta naskladané na seba, navrchu svetlomodrý krém, dve čučoriedky, jedno hrozno a lístok mäty. Zelená vrstva má príchuť pandan, bylinky často používanej v juhovýchodnej Ázii. Vonia jemne, trochu zeleno a sviežo. Medzi plátmi je len tenká vrstva krému, takže pri jednom súste príde najprv bylinná vôňa a sladkosť až potom. Pripomenulo mi to pocit, keď sa v strednej Európe sladké spojí s niečím jemne bylinkovým a zrazu to pôsobí omnoho zaujímavejšie.

Vidličkou som odkrojil prednú časť. Bola taká mäkká, že nebolo treba vôbec tlačiť.

Prierez bol naozaj čistý. Zelená, biela a ružová vrstva boli krásne oddelené. Vraj to všetko robí majiteľka sama, domácky.

Zdvihol som jedno sústo. Na vidličke sa spojili všetky tri vrstvy aj krém a záhrada v pozadí sa jemne rozmazala. Je to sladké, ale vôbec nie ťažké.

Zasa von — záhrada je väčšia, než sa zdá

V strede záhrady je čierna fontána. Zvuk vody beží stále na pozadí a človeku trochu pomôže zabudnúť na teplo. Vzadu vidno bielu chalúpku aj terasu so svetielkami a keď zafúka vietor, slnko bliká pomedzi stromy. Aj bez klimatizácie sa tam v tieni stromov sedelo úplne v pohode.

Na bielom stole na štrku sedel pár oproti sebe a okolo prešiel zamestnanec s ratanovým košíkom. Na dvojposchodovej budove vzadu sa ťahali popínavé rastliny a vľavo stála menšia stavba s vencom. V záhrade je roztrúsených viac budov, takže pri prechádzke stále objavujete niečo nové. Je to naozaj väčšie, než som čakal.

Ručne robené drobnosti majiteľky

Na polici za pultom boli zväzky klasov, šišky a drevená miniatúra kostola, a v hrnčeku jedna žltá ruža. Vedľa seba sedeli figúrky dedka v slamenom klobúku a babky so šatkou. Všetko vraj buď vyrobila sama majiteľka, alebo to sama vybrala. Presne tie detaily, ktoré robia miesto osobným.

Aj vonku je ešte niečo navyše

Aj vonku je ešte jedna dekorácia, ale tú si radšej nájdite sami na mieste.

Aj vrabce sú tu hostia

Keď sme tortu dojedli a na chvíľu odišli od stola, po návrate už na tanieri stálo pár vrabcov. Zobkali omrvinky vedľa seba a vôbec sa nebáli ľudí. V Kórei by sa asi hneď riešila hygiena, ale v Thajsku to pôsobilo jednoducho ako súčasť scenérie. Nikto vtáky neodháňa, ani keď prídu až ku stolu. A práve toto voľné spolunažívanie sa mi páčilo.

Ak by ste mali ísť len do jednej kaviarne v Rayongu

Pa Dí v divočine nie je dokonalá kaviareň. Atmosféru a fotky si zamiluje skoro každý, ale pri chuti nápojov a dezertov sa nájdu aj ľudia, ktorí povedia, že časť ceny je jednoducho za prostredie, a názory na obsluhu sa tiež rozchádzajú. Aj ja si úprimne myslím, že hlavnou podstatou tohto miesta je samotný priestor. Ak by som však mal v Rayongu odporučiť len jednu kaviareň, bola by to práve táto. Nie preto, že je perfektná, ale preto, že čas strávený tu bol naozaj príjemný.

Informácie k návšteve Pa Dí v divočine

Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na https://hi-jsb.blog.