Najdlhšia lanovka nad morom – ako sme objavili Seohaerang
Vracali sme sa zo Soulu, kde sme vybavovali veci, domov do Tedžonu. V aute s manželkou sme rozmýšľali: „niečo by sme ešte mohli vidieť?“. Pri prehliadaní telefónu sme narazili na lanovku Seohaerang na ostrove Jebu – malý ostrovček na Západnom mori, asi hodinu jazdy od Soulu. Práve boli zľavnené lístky, tak som hneď klikol „kúpiť“. Manželka sa zasmiala, že to je malá obchádzka, ale súhlasila.
Bol to bežný pracovný deň začiatkom februára – očakávali sme málo ľudí. Zima, ale vyhliadka preletieť 2,12 km nad morom znela príliš lákavo, aby sme to nechali tak. Zadali sme adresu do navigácie a vyrazili.
Výhľady na more už z parkoviska najdlhšej lanovky nad morom
Ako sme zaparkovali a išli ku pokladni, medzi borovicami sa otvorila nádherná panoráma mora. V diaľke bolo vidieť ostrovček a dve biele veterné turbíny – ako z pohľadnice. Napriek februárovému chladu sme chvíľu stáli a obdivovali. Manželka už vyťahovala telefón a fotila. Pomyslel som si: ak je z parkoviska takýto výhľad, čo bude z najdlhšej lanovky nad morom?
Z parkoviska k budove je asi 100 metrov do kopca. Svah je dosť strmý, takže starší ľudia alebo tí s pohybovými problémami by mali ísť pomaly – sú zábradlia, ale treba opatrnosť. Manželka v polovici povedala, že pri zostupe budeme musieť byť ešte opatrnejší.
Kúpa lístkov – pokoj pracovného dňa pri lanovke nad morom
Vstúpili sme na prízemie – pokladne, vysoký strop, všetko veľmi elegantné. Ja som lístky kúpil online vopred, ale dajú sa kúpiť aj na mieste. Personál bol mimoriadne milý.
Najväčšia výhoda Seohaerang je blízkosť – len hodina od Soulu. Ideálne na rýchly výlet, aj pred letom z Incheonu. Vo víkendy a sviatky bývajú rady 30–60 minút, ale vo februárový pracovný deň – úplný pokoj. Žiadne čakanie, hneď sme vošli. Ak chcete relax, choďte v pracovný deň!
Automaty na lístky a tlač QR kódu
Vedľa pokladní sú tri automaty – v Kórei je všetko super automatizované. Naskenoval som QR kód z telefónu a lístok vyšiel za pár sekúnd. Veľmi pohodlné. Pre starších alebo zahraničných turistov je lepšie ísť k okienku.
Po lístkoch – schody alebo výťah hore. Bola tam aj malá kaviareň. My sme zvolili výťah, lebo sme boli unavení po dni v Soule. V pracovný deň žiadna rada na výťah.
Čakanie a nástup do kabíny
Hore čakáreň vyzerá ako hala príletov na letisku – dlhé rady zábran. V pracovný deň úplne prázdna, len my dvaja. Hneď vidno, že v sezóne tu musí byť plno.
Kabíny jazdia nepretržite, ako gondola na lyžiach. Pred nami boli len dve osoby, takže sme rýchlo nastúpili. V pracovný deň sme mali kabínu celú pre seba – manželka hneď obsadila miesto pri okne.
Personál otvoril dvere, rýchlo sme nasadli. Kedysi som sa bál výšok, ale teraz len vzrušenie. Manželka už bola prilepená na okne s telefónom.
Jazda najdlhšou lanovkou nad morom – 2,12 km zážitkov
Dvere sa zatvorili, vyrazili sme – more sa pred nami otvorilo. Srdce bilo rýchlejšie.
Čím vyššie, tým širší horizont. Cez okno s logom Seohaerang vidno turbíny, ostrovčeky, trblietavú vodu. Manželka fotila bez prestania.
Vyfotil som ju zozadu – čiapka, ruksak, nos pri okne. Veľmi atmosférické.
Zhora – slávna Mojžišova cesta
V polovici trasy sme pozreli dole: cez stred mora vedie cesta. To je „zázrak Mojžiša“ – pri odlive sa more rozdelí a spája ostrov Jebu s pevninou na asi 1,8 km. Z lanovky je výhľad neuveriteľný – bahno po oboch stranách a trblietavá voda.
Obrovské pylóny a pocit 2,12 km nad vodou
Prechádzali sme popri jednom pylóne – impozantná konštrukcia uprostred mora. Ťažko uveriť, že len pár takýchto veží drží všetko.
V kabíne veľké okná, podlaha čiastočne priehľadná – vidno more pod nohami. Štandardná kabína stačí, kryštálová je už extrém.
Príchod na ostrov Jebu – bezplatný okružný autobus
Prišli sme na druhú stranu. Stanica rovnako moderná, plná bannerov a vencov – vidno, že je relatívne nová. Mali sme spiatočné lístky, ale bolo nám ľúto hneď sa vracať, tak sme využili bezplatný okružný autobus pre držiteľov lístkov na lanovku.
Trasa a cestovný poriadok bezplatného autobusu Seohaerang
Pri vstupe veľká tabuľa s mapou a poriadkom. Autobus jazdí každých 30 minút, zastavuje v prístave, vyhliadkach, tematickom parku atď. My sme pre chlad urobili len jedno kolo bez vystupovania.
Autobus je malý minibus – v pracovný deň takmer prázdny, v sezóne asi boj o miesta.
Výhľady z autobusu – 15 minút okolo ostrova
Kolo trvá asi 15 minút – pláže, bahno, skaly, prístav s jachtami. Fotky vyšli trochu rozmazané, lebo autobus poskakoval.
Po ceste sme natrafili na natáčanie – helikoptéra pobrežnej stráže a plno hercov a štábu. Nevieme akú drámu, ale budeme hľadať, keď vyjde v TV.
Spiatočná jazda lanovkou nad morom a info o domácich zvieratách
Vrátili sme sa rovnakým spôsobom – opäť kabína len pre nás. Výhľady rovnako krásne, ale menej vzrušenia ako na prvej ceste.
Domáce zvieratá v lanovke Seohaerang
Pri vystupovaní sme videli informácie o zvieratách. Je to povolené, ale len v klietke (dajú sa požičať na mieste), zviera nesmie von, treba podpísať formulár. Užitočné pre majiteľov psov.
Na záver – možno čoskoro aj video
Text vyšiel dlhý, ale fotky a slová majú limity – nedokážu zachytiť šum vetra či pocit vznášania sa nad morom. Rozmýšľam nad pridanim videa s titulkami v rôznych jazykoch. Ešte rozhodujem, či na vlastnom prehrávači alebo na YouTube. Každopádne tento rok spustím VOD službu s cestovaním – bude to živšie. Ďakujem za prečítanie a dovidenia!
This post was originally published on https://hi-jsb.blog.
